       
|
| DOBRODRUŽSTVO: |
táto stránka bola spustená 25.
jan. 2001
|
|
|
Bola
by škoda nevrátiť sa k zážitkom, ktoré sme prežili počas letnej
dovolenky 1999. Ja (Maťo), Lubo a Jožo sme podnikli veľmi fantastickú
letnú akciu, ktorú Vám musíme trošku opísať a zároveň ukázať
najzaujímavejšie fotografie. Všetko sa začalo plánmi na dovolenku:
"Čo takto niečo iné?" Lubo našiel inzerát, zavolali sme,
stretli sa, dohodli sa a : |
|
"Let's
go, adventure." |
| Cesta nám trvala cca 12 hodín.
Išli sme dvoma autami, v ktorých sme sa tiesnili 9 ľudia . (WV Golf a
Daewoo Nexia). Naša zostava sa skladala z :
|
| inštruktorov: |
Jozef a Roman |
|
| vodičov - prepravcov: |
Jozefova žena
+ brat |
| žiakov: |
Maťo, Jozef a
Lubo (obr) |
| |
Jozef a Gulo z Nového
Mesta n.V. |
|
KRAJINA: Do kempu sme došli v ranných hodinách,
vybrali sme spacáky a pospali si. Ubytovaný sme boli v malom súkromnom
kempe Bovec pri sútoku riek Korytnica a Soča v Triglavskom
 národnom
parku. Celú
cestu nás sprevádzal dážď, z čoho sme vôbec neboli nadšený. Ale
ako sa nakoniec ukázalo, dážď znamená vodu, a pre dobrý raft je
potreba dostatok vody. Musím ešte podotknúť, že sme išli ako totálny
amatéri, ktorý sa mali za pomoci našich inštruktorov niečo naučiť.
foto
|
RAFTING: Hneď ráno sme vyrazili na horný tok
Koritnice,  
kde sme sa učili základom
raftingu. Obliekli sme sa do "rafťáckej" výstroje: neoprénový
oblek, prilba, záchranná vesta a tenisky. Zo začiatku bola voda
pre nás neznesiteľne studená, ale aj vďaka neoprénovým oblekom sme
to postupne zvládali. Naše dojmy z raftingu počas tých troch dní boli veľmi
vzrušujúce. Tieto rieky nie sú  veľmi
nebezpečné a spolu s našimi inštruktormi sme to zvládali skvele.
Príroda v okolí riek Soča a
Koritnica je veľmi nádherná. Voda
je studená, ale veľmi čistá. Strieda sa divá voda s perejami s pokojnými
úsekmi. Plávajú v nej obrovské kusy pstruhov,
ktoré nás sprevádzali po celej ceste. Škoda len že nám nevyšlo
úplne počasie. foto |
CANOE: Okrem raftingu sme sa venovali aj iným
druhom športu. 
Ja a Lubo sme si vyskúšali povoziť sa na
canoe.
Pôvodne si to chceli vyskúšať aj ostatní, ale po Lubovej skúške sa
toho radšej vzdali. Podarilo sa mu prevrátiť a dosť dlho ostal pod
vodou. Nevedel sa sám vyslobodiť spod canoe, a nedokázal urobiť
"eskimáka". Našťastie Roman ho vyslobodil a potom išiel
hľadať odplávané pádlo. Na canoe sme bolí slabí, ale treba vyskúšať
všetko. foto |
CANYONING: Na jedno popoludnie sme si
naplánovali canyoning proti prúdu riečky Učja vzdialenej cca 10 km od
nášho kempu. Obliekli sme si neoprénové obleky, záchranné vesty, prilby a
išli. Prešli sme asi
5 km po prúde rieky. Krajina okolo sa stále menila. Brodili sme sa
po vode, ktorej hĺbka sa menila až do cca 3-metrových výmoľov.
Hľadali sme si trasu menšími vodopádmi a liezli skalami ponad koryto
rieky. Občas sme plávali v studenej vode úzkym kaňonom, inokedy sa údolie
otvorilo a išli sme vedľa brehu. Cesta naspäť bola oveľa rýchlejšia.
Jednoducho, tam kde nám to rieka dovoľovala sme si ľahli na vodu a púšťali
sa dolu prúdom. Keďže na cestu sme sa vydali dosť neskoro, v
canone bolo dosť šero a naše fotografie sú dosť tmavé.
foto |
TURISTIKA: Počas pobytu v
tejto oblasti sme si urobili asi 3 hodinový výstup k
neďalekému vodopádu slap Boka nad údolím Soče. Tento vodopád
vyúsťuje zo skalnej plošiny a voda padá do hĺbky 106 m. Vodopád
v čase našej návštevy bol dosť chudobný na vodu, ale aj tak pohľad
naň bol úžasný. Najviac vody má v jar, kedy sa topí sneh z okolitých
vrchov. Žiaľ, nemôžem Vám ukázať viac záberov tohoto vodopádu,
pretože film na ktorom bol vyfotený sa nám poškodil.
foto
* Cestou domov sme sa kochali krásami Triglavského
parku.
|
|
